Prejav viceguvernéra NBS Jána Tótha pri príležitosti osláv 20. výročia ČNB

Menový a ekonomický vývoj v SR a ČR - porovnanie za posledných 20 rokov

Vážený pán prezident,
Vážený pán guvernér, páni guvernéri, páni viceguvernéri, 
Vážené dámy a páni,

ďakujem veľmi pekne za pozvanie na oslavy 20. výročia Českej národnej banky. Je mi cťou podeliť sa s vami o svoj osobný pohľad na hospodársky a najmä menový vývoj po vzniku samostatnej Českej a Slovenskej republiky z pohľadu centrálneho bankára.

Napriek mnohým spoločným prvkom, naše krajiny vstupovali do éry samostatnosti s rozdielnymi úrovňami výkonnosti ekonomiky, inštitucionálneho rozvoja i životnej úrovne obyvateľov, ale pri rovnakej úrovni výmenného kurzu. Výkonnosť českej ekonomiky bola v tom čase až o 2/3 vyššia ako výkonnosť slovenskej ekonomiky. Pri veľmi podobnej cenovej úrovni bola priemerná mzda v Česku o tretinu vyššia ako na Slovensku. Česká republika, v ktorej sídlilo hlavné mesto spoločnej republiky, bola prirodzene popredu aj v inštitucionálnej oblasti. Národná banka Slovenska, ako aj množstvo ďalších inštitúcií na Slovensku, vznikali od základov. Dodatočnou záťažou bola na začiatku veľká nedôvera voči našej malej ekonomike a jej inštitúciám. Úroveň slovenských devízových rezerv bola veľmi nízka, v prvých mesiacoch samostatnosti poznamenaná prudkým odlevom devízových prostriedkov. Krytie dovozu bolo len na úrovni jedného až dvoch týždňov a postupne sa zvýšilo na jeden mesiac v závere prvého roka. Náš rating bol o päť stupňov nižší ako v ČR a v neinvestičnom pásme.

Hospodársky, menový, ako aj politický vývoj, však nemal ani v jednej krajine jednoznačný, priamočiary a ľahký priebeh, aj keď sa dá asi povedať, že situácia na Slovensku bola do roku 1998 komplikovanejšia. Počas uplynulých 20 rokov sme boli v oboch krajinách svedkami viacerých úspechov, ale aj pádov vo všetkých troch spomenutých oblastiach. Našťastie úspechov v ekonomike bolo oveľa viac. Niektoré z nich sa udiali v takmer identickom časovom období, väčšina z nich sa však prejavila na Slovensku s istým oneskorením za Vami. Vzhľadom na relatívne malú veľkosť našich ekonomík a veľmi vysokú otvorenosť, zásadný vplyv na hospodársky a menový vývoj v oboch krajinách mal aj vývoj v zahraničí. Koncom minulého storočia to boli najmä menové krízy v rozvíjajúcich sa krajinách a nedávno zase globálna hospodárska a finančná kríza. Spoločnou a náročnou vnútropolitickou výzvou bola potreba transformácie domáceho bankového sektora, ktorá bola takmer jedno desaťročie odkladaná. Z dnešného pohľadu možno tento odklad hodnotiť ako veľmi drahý, náklady na ozdravenie bánk dosiahli stovky miliárd korún a boli jednou z najvyšších cenoviek nákladov transformácie, ak nie tou najvyššou.

Prvých desať rokov od rozdelenia bolo Česko pre Slovensko inšpiráciou v mnohých otázkach, vrátane menovej politiky. Česká národná banka ako prvá prešla v máji 1997 na režim plávajúceho výmenného kurzu. Národná banka Slovenska ju nasledovala až v októbri 1998. Obe centrálne banky sa spočiatku obávali rýchleho reálneho posilňovania domácej meny. ČNB tieto obavy stratila skôr ako NBS. Ukázalo sa, že vývoj českej i slovenskej koruny bol v priemere podporený dynamickým zvyšovaním produktivity. A teda bolo prirodzené zaznamenať dlhodobo udržateľné reálne posilňovanie mien pri danom inflačnom vývoji. Zároveň toto zhodnocovanie vyvolávalo tlaky na zmeny štruktúry ekonomík smerom k vyššej pridanej hodnote, resp. tlaky na zvyšovanie efektivity existujúcich činností.

Podobne aj inflačné cielenie sme zaviedli až po vás s viacročným odstupom. Pritom v tejto oblasti sa stala Česká republika príkladom pre celý svet, nielen pre Slovensko. Ako sa má správne robiť explicitné inflačné cielenie je v súčasnosti prednášané na príklade mála krajín sveta a jednou z nich je práve ČR. Údaje o vývoji inflácie naznačujú, že inflačné cielenie uplatňované v Čechách od roku 1998 malo priaznivý vplyv na stabilizáciu cien. Na Slovensku sme čelili vyššiemu rastu spotrebiteľských cien aj z dôvodu iného načasovania zmien administratívnych cien. Viditeľnejšie zmiernenie inflácie sme na Slovensku zaznamenali takisto so značným prispením inflačného cielenia. Navyše oznámenie pevného dátumu zavedenia eura dalo tomuto nášmu cieľu dodatočnú hodnovernosť.

Kredibilný dezinflačný proces umocnil dôveru obyvateľov v domácu menu. Dovolil nám existenciu prostredia s relatívne nízkymi nominálnymi úrokovými sadzbami. Vďaka tomu Slovensko, ani Česko nemali problém s nadmerným rastom dlhov v cudzej mene, a teda bankový dohľad mal jednoduchšiu prácu a naše ekonomiky o jednu z nebezpečných nerovnováh menej. V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť a poďakovať za technickú a konzultačnú pomoc expertov z ČNB, ktorú ste nám poskytli práve v procese zavádzania inflačného cielenia.

Naopak v druhom desaťročí od nášho rozdelenia to bolo Slovensko, ktoré prijalo dôležité rozhodnutia v štrukturálnej a menovej politike ako prvé. Z hospodárskej politiky spomeniem napríklad ukončenie reštrukturalizácie bankového sektora, dôchodkovú reformu so súkromným kapitalizačným pilierom, zavedenie rovnej dane alebo čiastkové opatrenia v zdravotníctve. Pravdepodobne najzásadnejším rozhodnutím pre centrálneho bankára bolo vzdanie sa vlastnej menovej politiky zavedením eura od roku 2009.

Zmena našej domácej politickej situácie po roku 1998 spojená s prijatím uvedených dôležitých reforiem a následnou dodatočnou pozvánkou do Európskej únie, NATO a OECD podporili prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko, ktorý sa premietol do zrýchlenia tempa rastu našej ekonomiky. Po tom, ako ste začiatkom tohto tisícročia prevzali prvé miesto v lákaní zahraničných investícií od Maďarska, Slovensko sa postupne začínalo doťahovať. Počas poslednej dekády bolo Slovensko najrýchlejšie rastúcou ekonomikou EÚ. Tesne pred krízou sa náš medziročný rast hrubého domáceho produktu vyšplhal nad úroveň 10 percent. Slovensko v životnej úrovni predbehlo Maďarsko a začalo rapídne dobiehať EÚ, vrátane ČR. Podľa dostupných harmonizovaných údajov bola výkonnosť českej ekonomiky meraná hrubým domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 1995 o viac ako 60 % vyššia ako výkonnosť slovenskej ekonomiky. Rozdiel vo výkonnosti našich ekonomík sa počas uplynulých najmä 10 rokov výrazne znížil. V roku 2011 bol český hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily iba o 10 percent vyšší ako ten slovenský. Štandardné dobiehanie chudobnejšej krajiny k bohatšej by pritom ponechalo väčšiu, minimálne 25-percentnú medzeru.

Po prevzatí vedúcej pozície v regióne v oblasti hospodárskeho rastu sa Slovensko rozhodlo byť aj na čele eurointegračného procesu. V roku 2009 technicky veľmi úspešne zaviedlo euro. V čase prechodu na euro vznikol z titulu zaokrúhľovania zanedbateľný cenový tlak do 0,15p.b.. Samozrejme byť prvý v implementácii vážnych rozhodnutí prináša riziko učenia sa na vlastných chybách. Skutočné komplexné dopady prechodu na spoločnú európsku menu bude možné objektívne zhodnotiť asi najskôr až o jedno desaťročie. V prípade záujmu sa v budúcnosti radi s Vami podelíme o naše skúsenosti.

Nateraz sa zdá, že hlavne prístupový proces prijímania eura mal viacero citeľných výhod. Pomohol disciplinovať fiškálnu politiku, posilňoval imidž v očiach zahraničných investorov a stúpal nám rating. V čase prijatia eura sme ho dokonca mali o jeden stupeň lepší ako ČR (podľa S&P), čo bolo premietnuté aj v lacnejšom financovaní sa štátu prvý krát v 20 ročnej histórii.

Zavedenie eura však prišlo práve na začiatku globálnej krízy. A tá mohla zvýšiť vplyv niektorých nevýhod straty vlastnej meny. Zablokovanie kurzového kanálu znížilo prvotnú schopnosť ekonomiky flexibilne reagovať na meniace sa globálne podmienky. Zatiaľ čo v okolitých krajinách bol negatívny vplyv krízy tlmený výrazným oslabením mien, na Slovensku sa zanedbateľné nadhodnotenie kurzu v čase prechodu na euro vplyvom oslabovania okolitých mien zmenilo na citeľnejšie nadhodnotenie. Relatívne mzdové náklady v eurách prudko stúpli voči zvyšným krajinám V4. Zhoršenie cenovej konkurencieschopnosti tak na začiatku krízy spôsobilo problémy aj obchodu, turizmu a prejavilo sa aj na daňových príjmoch. Trhové podiely našich exportov poklesli prudšie ako v ČR a aj sa neskôr oživili. Slovenský vývoz dobehol rastúcu trajektóriu českého exportu až o 2 roky.

Iné negatívum prijatia spoločnej meny, s ktorým sme pôvodne nepočítali, sa ukázalo po vypuknutí dlhovej krízy v niektorých krajinách eurozóny. Slovensko sa opäť dostalo ratingom pod úroveň ČR v rámci hromadného znižovania ratingu viacerých krajín eurozóny. Podľa slovenskej agentúry na spravovanie dlhu členstvo v eurozóne výraznejšie skomplikovalo financovanie sa štátu na zahraničných trhoch na konci roku 2011 a cenou úverov nás nepredbehla len ČR, ale aj Poľsko.

Situácia sa však upokojuje, priemyselná produkcia a investície sa oživili. Podľa medializovaných správ euro mohlo byť dôvodom, prečo Slovensko prilákalo aj počas krízy dodatočné investície do automobilového priemyslu. Následná akcelerácia priemyselnej produkcie, vývozu a HDP bola vyššia ako v ČR. Predkrízová úroveň produkcie tak bola relatívne rýchlo dobehnutá, nie však zamestnanosť. Rovnaký vývoj však môžeme vidieť aj v iných krajinách.

Slovensko vstupovalo do eurozóny, ktorá bolo vnímaná ako hospodársky stabilná a dôveryhodná z pohľadu investorov. Dnes vieme, že v nej prevládali niektoré skryté nerovnováhy, ktoré kríza naplno odhalila. Pri tom sa nejedná len o ľahšie identifikovateľnú nadmernú zadlženosť Grécka. Najmä komplikácie rýchlo rastúceho a reformujúceho Írska môžu byť zaujímavou lekciou pre konvergujúce krajiny ako sú SR a ČR.

Zo zmenenej eurozóny takisto vyplývajú pre Slovensko dodatočné náklady, s ktorými sme pri rozhodovaní o zavedení eura nepočítali. Príkladom sú príspevky do EFSF a ESM. Suma požadovaných finančných prostriedkov vrátane záruk nie je zanedbateľná. Aktuálny hospodársky vývoj a nejasné dôsledky inštitucionálnych zmien v eurozóne prirodzene komplikujú rozhodovanie sa ostatných krajín prijať euro. Vidíme však, že inštitucionálne slabiny eura sa riešia, či už cez prísnejšie fiškálne pravidlá vo forme fiškálnej zmluvy a balíka šiestich legislatívnych aktov (tzv. six pack), alebo cez bankovú úniu. V záujme zlepšenia transmisie menovej politiky v eurozóne má v budúcom roku začať pôsobiť prvý pilier bankovej únie, spoločný dohľad.

Situácia takisto nie je jednoduchá ani mimo eurozóny. Česká mena je stabilná, dôveryhodná a svetovo uznávaná. V rámci regiónu je často označovaná za tzv. bezpečný prístav. Ale česká ekonomika je v recesii napriek uvoľnenejším menový podmienkam, zatiaľ čo slovenská stále rastie. Je otázkou, či súčasná recesia v ČR neukazuje aj pre našu krajinu riziko čiastočného vyčerpania sa jedného zdroja konvergencie vo forme podobných priemyselných investícií. A či ďalšie rýchle približovanie bohatších krajín EÚ nebude vyžadovať kultúru kreatívneho podnikateľského ducha, kvalitnejšie univerzitné vzdelávanie, dobrú infraštruktúru, lepšie verejné služby a nízku úroveň korupcie. Aj keď ste v rebríčku inovácií na tom lepšie, obe krajiny sú citeľne pod priemerom EÚ.

Vážený pán prezident, pán guvernér, vážení kolegovia, teší ma, že aj po 20. rokoch od rozdelenia sú vzájomné vzťahy medzi Českom a Slovenskom, ako aj Českou národnou bankou a Národnou bankou Slovenska, na výrazne nadštandardnej úrovni. Napokon o vzájomnej výhodnosti úzkeho vzťahu svedčí aj pretrvávajúca relatívne vysoká ekonomická previazanosť. Česká republika je druhým najdôležitejším obchodným partnerom Slovenskej republiky, a rovnako aj Slovenská republika je druhým najdôležitejším partnerom Českej republiky po Nemecku.

Blahoželám ČNB k 20. výročiu jej vzniku, k jej doterajším úspechom a želám jej, aby bola naďalej inšpiráciou pre iné centrálne banky.